História
Piešťany sú zaujímavé už svojím názvom. Etymológovia pôvod názvu Pescan hľadajú v slove piesok. Prvé osídlenia vznikali na piesčitej pôde okolo rieky Váh. Archeológovia tu a v blízkom okolí našli neuveriteľne zaujímavé nálezy kostí pravekých zvierat a stôp osídlenia pravekým človekom, ktoré svedčia o tom, že ich do úrodného údolia prilákali horúce pramene. Mimoriadne vzácnym nálezom z tohto regiónu je malá soška ženy z mamutieho kla, známa ako Moravianska Venuša. Jej vek vedci odhadujú na 22 860 rokov.

Hovorí sa, že liečivé účinky prameňov objavili rímske légie. Kone Rimanov boli po dlhej a namáhavej ceste také unavené, že už nemohli pokračovať ďalej. Vojaci sa teda rozhodli oddýchnuť si niekoľko dní na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste.

Prvá písomná zmienka o Piešťanoch je uvedená v Zoborskej listine z roku 1113. Budúca sláva a medzinárodná známosť Piešťan ako kúpeľného mesta sa začala rodiť v druhej polovici 17. storočia. V 15. – 17. storočí v strednej Európe narastá odborný záujem o liečivé kúpele a minerálne vody.

V roku 1642 český vzdelanec Adam Trajan Benešovský z Benešova v oslavnej básni Saluberrimae Pistinienses Thermae oslávil svojimi veršami liečivé účinky Piešťanských kúpeľov. Lyricky opísal dravú rieku s pltiskom, panský dom, šľachticov i sedliakov, úrodné údolie a zástupy ľudí, ktorí na jar, keď príroda ožívala, prichádzali ponoriť sa do horúcich kúpeľov a bahenných jám.

Šľachtici, vlastníci pozemkov, začali stavať nad prameňmi kúpeľné budovy. Tak vznikli prvé budované kúpele aj v Piešťanoch. V roku 1821 zemepán Piešťan gróf Jozef Erdödy, nitriansky župan a štátny minister viedenskej vlády, začal s výstavbou prvých vaňových a bazénových kúpeľov. Prvé zrkadlisko v Piešťanoch a prvý kúpeľný dom – klasicistické Napoleonské kúpele I., dal postaviť po skončení napoleonských vojen na uzdravovanie ranených vojakov (1822).

Začiatok progresívnych racionálnych zmien v metódach piešťanskej liečebnej kúry znamenal príchod MUDr. Františka E. Scherera, priekopníka modernej balneoterapie, ktorý pôsobil v Piešťanských kúpeľoch od roku 1829 do roku 1837. Rozhodol sa pre individuálny prístup pri predpisovaní liečebnej kúry podľa vopred stanovenej diagnózy a na základe pokročilosti štádia choroby pacienta.

Rozhodujúca éra v rozvoji Piešťanských kúpeľov je späté s menom rodiny Winterovcov. Na začiatku 20. storočia tu vyrástli v secesnom štýle kúpeľný hotel Thermia Palace s budovou balneoterapie Irma (1912), ďalej kúpeľný hotel Pro Patria (1916) a v rokoch tridsiatych vo funkcionalistickom štýle hotel Excelsior (dnes Jalta). Otec Alexander a neskôr jeho synovia, predovšetkým Ľudovít a Imrich sa zaslúžili o rozvoj kultúry a spoločenského života v Piešťanoch a po prvý raz sa usilovali , aby to bol spoločný záujem mesta i kúpeľov. Dali základ Balneologickému múzeu, pozývali do Piešťan mladých talentovaných lekárov. K najvýznamnejším patrili František Ernest Scherer, Adalbert Wagner, Hermann Alter, Samuel Weinberger, Koloman Fodor, Eduard Weisz, otec a syn Zigmund a Leo Alexandrovci, Vratislav Kučera, Eduard Cmunt, Ladislav Schmidt, Jozef Brežný, Gejza Vámoš, Štefan Kollár a iní.

Za obdobia vedenia kúpeľov Winterovcami sa zlepšili cesty, doprava, vybudovali sa školy, nová pošta, peší Kolonádový most so symbolom kúpeľov – bronzovou sochou muža, lámajúceho barlu, unikátne kúpalisko Eva. Na Kúpeľnom ostrove bolo vybudované prvé golfové ihrisko na Slovensku. Piešťany sa stali centrom významných golfových turnajov, tenisových súťaží a šachových majstrovstiev, ale aj koncertných vystúpení, tanečných súťaží, automobilových pretekov Concours d´ Elegance.